Medzinárodný rok strukovín

vložil: Jozef Polák počet komentáov: 0

Pri príležitosti blížiaceho sa konca Medzinárodného roka strukovín 2016 a v rámci Študentských dní nitrianskych univerzít pripravili študenti študijného programu Výživa ľudí v dňoch 21. a 22. novembra 2016 interaktívnu prezentáciu s názvom Strukoviny pre našu zdravú budúcnosť. Keďže jedným z hlavných cieľov Medzinárodného roka strukovín bolo poukázať na ich výživové prednosti a na ich výhody v rámci trvalo udržateľného rozvoja, zameranie aktivity bolo upriamené nielen na teoretické oblasti týkajúce sa ich nutričnej hodnoty, nenahraditeľnosti a významu vo výžive človeka, ale aj praktické prezentácie produktov vyrobených zo strukovín. Naše tradičné strukovinové jedlá a pokrmy sú v jedálnom lístku racionálne a zdravo sa stravujúceho človeka bohato zastúpené. Preto sme sa v našej aktivite zamerali predovšetkým na strukovinové nátierky a klíčky, ktoré sa na náš stôl dostávajú zatiaľ len ojedinele a vzácne. Účastníci mohli pri prezentácii okúsiť chute nátierok zo šošovice, cíceru, hrachu a fazule v rôznych variáciách (šošovicová s kurkumou, šošovicová pikantná, fazuľová s cesnakom, fazuľová s olivami, cícerová s tahini či arašidovým maslom, a prekvapením bola aj cícerová nátierka s kapiou, ktorá vznikla náhodne pri experimentovaní s chuťami, no aj napriek tomu sa osvedčila a mala úspech). Strukoviny môžeme použiť aj pri príprave chleba, čoho dôkazom bol náš výborný fazuľový chlebík. Pri tejto príležitosti sme sa zamerali aj na prezentáciu strukovinových klíčkov, ktorých príprava je nenáročná, ich chuť výborná a nutričné obohatenie stravy významné. 

Podľa odborníkov by sme mali ročne skonzumovať 3,8-5,0 kg strukovín na osobu, ale na Slovensku nedosahujeme v súčasnosti ani 2 kg. V Európe je priemerná spotreba 3,5 kg a celosvetový priemer je 7 kg na osobu za rok. Strukoviny ako bôb, hrach, fazuľa, šošovica, cícer, sója a ďalšie by sme mali do jedálneho lístka zakomponovať najmä pre ich obsah bielkovín, vitamínov skupiny B, makro a mikroelementov (draslík, fosfor, vápnik a horčík, železo, zinok, mangán a meď). Za kráľovnú strukovín a biologicky najhodnotnejšiu strukovinu sa považuje sója, ktorú niekedy označujeme aj ako rastlinné mäso. Netreba však zabúdať, že v bielkovinovom komplexe chýbajú niektoré aminokyseliny (metionín, tryptofán, cystín), v dôsledku čoho sú v porovnaní so živočíšnymi bielkovinami menej hodnotné. Ako sa však ukázalo aj počas uplynulých dní, vhodnou kombináciou rastlinných a živočíšnych bielkovín rozhodne nič nepokazíme...

Generálny riaditeľ FAO José Graziano da Silva pri príležitosti vyhlásenia Medzinárodného roka strukovín povedal, že "strukoviny predstavujú životne dôležité rastlinné kultúry z pohľadu potravinovej bezpečnosti širokých vrstiev obyvateľstva...". V podobnom duchu sa 21. novembra niesla aj prednáška Ing. Štefana Rybu, PhD., generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárstva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s názvom Udržateľnosť poľnohospodárstva na Slovensku a v Európe. V spolupráci s ministerstvom ešte pripravujeme publikáciu o tradičných aj netradičných strukovinách, ich význame a nutričnej hodnote, pričom sa zameriame na prezentáciu domácich, ale aj zahraničných jedál a pokrmov pripravených zo strukovín. A vzhľadom na pozitívne ohlasy na strukovinové nátierky sme sa taktiež rozhodli v blízkej dobe zverejniť receptúry pre širokú verejnosť, aby sme tak (aj napriek končiacemu sa Medzinárodnému roku strukovín) šírili osvetu aj naďalej...

Za kolektív študentov Výživy ľudí: Ing. Mária Holovičová, Bc. Hrabovcová Denisa, Bc. Kasáková Barbora, Bc. Labudová Júlia, Bc. Plevová Jana, Bc. Sporinová Lucia, Bc. Stračinová Lucia, Bc. Zavadiaková Daniela, Bc. Gaža Dominik, Bc. Horka Andrej

Ing. Martina Gažarová, PhD. a hlavný iniciátor Ing. Kristína Candráková

Späť