Získať ľudí na výrobu mlieka je čoraz ťažšie

vložil: Jozef Polák

kravy, dojenie, mlieko

Ohodnotenie zamestnancov pri chove hovädzieho dobytka však veľmi závisí od ekonomiky samotného poľnohospodárskeho subjektu.
Autor: SHUTTERSTOCK
 

Chovateľov hovädzieho dobytka a výrobcov mlieka trápi nedostatok pracovníkov. Producenti surového kravského mlieka to pociťujú už dva roky, a zdá sa, že situácia sa stále zhoršuje. Hrozí poľnohospodárom, že sa o dobytok nebude mať kto starať?

Vekový priemer zamestnancov v poľnohospodár­skych podnikoch ustavične rastie. Staršia generácia odchádza do dôchodku a náhrada v podobe mladších zamestnancov neprichádza. Jedným z dôvodov je, že ľudia ešte stále žijú v utkvelej predstave z minulosti, keď sa najmä práca v živočíšnej výrobe považovala za niečo menejcenné, na čo ani netreba poriadne vzdelanie.

„Je ťažké vykoreniť tieto fixné idey z myslenia ľudí a nahradiť ich faktom, že v tejto oblasti sú už dnes potrební šikovní a múdri ľudia so znalosťami od morfológie zvierat cez najnovšie systémy ustajnenia, výživy, genetiky a reprodukcie až po počítačové a automatické systémy dojenia a kŕmenia,“ uviedla Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Záujem o prácu pri výrobe mlieka je dnes minimálny. Dôvodom pritom už ani tak nie je výška mzdy, ako skôr časová náročnosť práce a nízky spoločenský status. Mliekari sa zhodujú, že treba vyvrátiť mýty, ktoré v spoločnosti kolujú, a ukázať pravdivý obraz o chove hovädzieho dobytka a výrobe mlieka. Tento sektor totiž potrebuje mladých, stredoškolsky aj vysokoškolsky vzdelaných a počítačovo zručných ľudí.

„Naša spoločnosť, ktorá ročne vyrobí 7,2 milióna litrov mlieka, vstúpila pred dvoma rokmi do duálneho vzdelávania. Každý rok absolvujem stretnutie s rodičmi žiakov ôsmeho a deviateho ročníka základných škôl vo viacerých obciach okresu Komárno. Vysvetľujem im, ako sa práca v živočíšnej výrobe za ostatné roky zmenila alebo aké je u nás finančné ohodnotenie. Napriek tomu záujem o štúdium daného smeru zo strany žiakov a ich rodičov nie je. Sme síce zaradení v duálnom vzdelávaní, ale študentov nemáme žiadnych,“ priznal riaditeľ spoločnosti Agrocoop Imeľ Alexander Pastorek.

Aj pre nezáujem najmladšej generácie bola situácia u hospodárov v Imeli vážna, a preto pristúpili k výraznému zvýšeniu miezd v živočíšnej výrobe. V oblasti Komárna sú pritom stále priemyselné podniky, kde sa zarába len asi 600 eur v hrubom.

„U nás narástol priemerný plat ošetrovateľov alebo dojičiek skokovo, aktuálne dosahuje takmer 1 200 eur. Samozrejme, naši spolupracovníci si takú mzdu zaslúžia. Problém však nastáva už v prípade minimálneho poklesu ceny mlieka. Vtedy sa dostávame do vážnych problémov a musíme straty vykrývať z iných oblastí,“ vysvetlil Pastorek.

Ako dodal, ak chcú mať chovatelia dostatok kvalifikovaných zamestnancov, musia zrejme voliť túto cestu. Potvrdzuje to i Ján Paciga zo spoločnosti Agria v Liptovskom Ondreji, ktorá patrí k významným výrobcom mlieka na Slovensku. Ročne ho dodajú takmer 7 000 ton.

„V oblastiach, ktoré súvisia s produkciou mlieka, u nás pracuje približne 60 zamestnancov. Najmä k ošetrovaniu zvierat sme mali zásadný problém nájsť kvalifikovaných ľudí. Z tohto dôvodu dokončujeme už tretí byt v sociálno-ekonomickej budove. Ubytovanie je určené manželským párom, ktoré sa za prácou na Liptov presťahovali,“ prezradil Paciga s tým, že pravidelne zvyšujú aj mzdy.

Ohodnotenie zamestnancov pri chove hovädzieho dobytka však veľmi závisí od ekonomiky samotného poľnohospodárskeho subjektu. Najväčší vplyv má oblasť, v ktorej hospodária, a z toho vyplývajúca úžitkovosť zvoleného plemena. Nedostatkom pracovnej sily trpia najmä poľnohospodári v priemyselne rozvinutých regiónoch. V niektorých je situácia už taká vážna, že sa agropodnikateľom na zverejnený inzerát s ponukou práce neozve ani jeden záujemca.

„Za posledné dva roky sme strávili veľmi veľa času tým, aby sme dokázali nájsť ľudí do živočíšnej výroby. Chýbajú najmä pozície ako ošetrovateľ zvierat. Kritickú situáciu, keď nám naozaj každú chvíľu hrozilo, že nebude mať kto dojiť, dokázali vyriešiť až dva manželské páry z Ukrajiny. Tie u nás našli prácu a úspešne si zvykajú na nový domov,“ priblížil Milan Halmeš, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Žemberovciach v okrese Levice.

Navzdory tomu sa nevzdáva a dúfa, že sa mu podarí získať a vychovať študentov v rámci duálneho vzdelávania. „Pre toho, kto má rád zvieratá a je to aj jeho životný štýl, je táto práca zaujímavá. Má, samozrejme, svoje nevýhody, ale to asi každá. Samotné okolnosti nás nútia neustále investovať do nových technológií, ktoré uľahčujú prácu pri zvieratách,“ pripomenul Halmeš.

Zatiaľ čo je nedostatok pracovníkov vo výrobe na niektorých farmách kritický, postupne sa zhoršuje i situácia v oblasti špecialistov, napríklad zootechnikov. "Pokiaľ v 80. a 90. rokoch ešte končili programy zamerané na živočíšnu výrobu stovky absolventov, aktuálne hovoríme len o desiatkach. V minulom akademickom roku skončilo dva študijné programy – manažment živočíšnej výroby a výživa zvierat a krmivárstvo – spolu 41 absolventov. V aktuálnom akademickom roku ich bude 54,“ porovnal Milan Šimko, prorektor pre vzdelávanie na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

Podľa neho je pritom záujem o zootechnikov z poľnohospodárskej praxe veľký a s predstaviteľmi SPU v Nitre komunikujú už v období pred ukončením štúdia. Je preto bežné, že študenti v poslednom ročníku už majú dohodnutú prácu v prvovýrobe.

„Medzi podnikmi prvovýroby mlieka sú z hľadiska dostupnosti pracovnej sily dosť veľké regionálne rozdiely. Miernu výhodu majú podniky hospodáriace v podhorských a horských oblastiach, kde nie je až taký záujem o investície zo strany investičných spoločností. Dá sa povedať, že tam je ponuka pracovnej sily vyššia. Naopak, podniky v nížinných oblastiach sa doslova bijú o pracovníkov so zamestnávateľmi malých aj veľkých investičných spoločností. V tomto smere musia čeliť veľkému tlaku na zvyšovanie miezd. Každopádne, či už z hľadiska rozdielnych výrobných, ale i personálnych podmienok je potrebné nastaviť aj pripravovaný systém podpory tak, aby bol vyvážený a umožnil chovať hovädzí dobytok na celom Slovensku. Lebo keď sa prestane v niektorej časti Slovenska chovať hovädzí dobytok a produkovať maštaľný hnoj, bude len otázkou času, kedy sa prestanú pestovať aj plodiny,“ varovala Štefániková.

Zdroj: https://profesia.pravda.sk/zamestnanie/

Späť