Profesor Bežo: USA vedia, že mäso stojí na sóji

vložil: Jozef Polák

Európska únia a Spojené štáty sa diametrálne rozchádzajú v otázke pestovania geneticky zmenených plodín. To však nebráni tomu, aby európske štáty dovážali z USA milióny ton geneticky modifikovanej sóje. Po rokovaniach predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a prezidenta USA Donalda Trumpa sa črtajú ešte väčšie dovozy americkej sóje. Nemá Európa iné východisko, len urobiť v colnej vojne Američanom sójový ústupok? Na túto aj ďalšie otázky spojené s plodinami s GMO odpovedá denníku Pravda profesor Milan Bežo z Katedry genetiky a šľachtenia rastlín Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre.

Prečo Európa nakupuje vo veľkom sóju, a to nielen zo Spojených štátov?

Má to dva dôvody. Jednak ju nedokáže v požadovanom množstve dopestovať, jednak je sója najväčší koncentrát bielkovín. Preto je neodmysliteľnou zložkou krmív pre monogastrické zvieratá (ošípané a hydinu). Celá moderná intenzívna živočíšna výroba stojí v nemalej miere na sóji. Nečudo, že je okolo sóje taký rozruch.

No nielen preto. Možno aj preto, že Američania pestujú predovšetkým geneticky modifikovanú sóju.

To predsa nie je novinka. Američania nikdy nemali problém s uplatnením nových technológií. Spojené štáty ako prvé zvládli pestovanie geneticky modifikovaných plodín. To posilnilo ich postavenie nielen v produkcii sóje, ale aj kukurice, čo vytvorilo istý druh závislosti krajín, ktoré nielen z technologických, ale aj prírodných – klimatických dôvodov nemohli či nevedeli držať s nimi krok. Za postojom Európy treba vidieť istý obranný reflex. V pozadí je samozrejme politický kontext, súťaženie blokov, USA a EÚ sú dvaja najväčší výrobcovia potravín na svete.

Európa si vyrobí len 2,5 milióna ton sóje, ale minie až 34 miliónov ton, z čoho je takmer jedna tretina z USA. Brusel nechce pestovať modifikované plodiny, ale nemá problémy s dovozom GM sóje. Nie je to dvojtvárnosť?

To nie je dvojtvárnosť, to je nevyhnutnosť. Európa na dovozy pristala, lebo v podstate nemá inú náhradu za sóju vo výžive zvierat. To vedia aj v Latinskej Amerike, kde v ostatných rokoch najmä Brazília a Argentína vystupňovali produkciu sóje.

Európania odmietajú GM potraviny, ale jedia bravčové mäso vyrobené s použitím GM sóje. To nikomu neprekáža?

Myslíte si, že GM sója má zmenené bielkoviny? Nemá. Tá, ktorá sa teraz komerčne pestuje, je odolná voči pesticídu glyfosát, ktorý nemá so zásobnými bielkovinami v sóji absolútne nič spoločné.

Nulové riziko neexistuje pri konzumácii žiadnych potravín. Je to akceptovateľné riziko. Nepredstavuje vážnu hrozbu, ktorá by prekročila mieru rizika konzumácie iných potravín.

Slovensko sa pokúša dosiahnuť sebestačnosť v pestovaní sóje. Posledných desať rokov rozširuje jej výmery. Vlani sme GMO free sóju pestovali už na ploche vyše 40-tisíc hektárov s produkciou vyše 100-tisíc ton, čo je takmer toľko, koľko krajina potrebuje. Ideme správnou cestou?

Principiálne áno, ale dôležité je stabilizovať produkciu, konkurovať v efektívnosti výroby a vôbec celého zhodnotenia sóje. Pre sebestačnosť je dôležitá stabilita, minimalizácia medziročných výkyvov. Nezabúdajme však, že v poľnohospodárstve ide vždy o viaceré alternatívne prístupy. Z GMO sa stal v Európe strašiak, ktorý má zničiť podstatu poľnohospodárstva. Lenže v hre sú aj ďalšie technológie. Vývoj sa nedá zastaviť. O nových možnostiach treba viac otvorene diskutovať.

Stelesnením GMO je či skôr bola nadnárodná americká spoločnosť Monsanto, ktorú nie tak dávno kúpil iný agrochemický gigant, nemecký Bayer. Môže to priniesť prielom v politike a vôbec v náhľade na problematiku GMO?

Po tejto megatransakcii som sa začal zamýšľať nad tým, kam sa posunie pohľad európskej spoločnosti na nové poľnohospodárske technológie. Monsanto paradoxne doplatilo na svoj úspech tým, že dokázalo komerčne využiť genetické zásahy do rastlín. Keby nemalo komerčný úspech, nik by si túto firmu v podstate nevšimol. No tým, že pestovanie modifikovaných plodín zvládli organizačne na celých kontinentoch, vyvolali samozrejme obrovskú pozornosť k uplatňovaným technológiám, postupom a vôbec firemnej politike. Možno sa teraz v nemeckej réžii dostane celý problém využitia nových technológií do neutrálnejšej polohy. Je to aj otázka komunikácie.

Bayer sídli v Nemecku, kde je jeden z najrozvinutejších trhov s eko- a biopotravinami. Nemci sú veľmi citliví na pôvod potravín. Ako teraz vnímajú, že ich firma prevzala najväčšieho producenta agrochémie a geneticky zmenených osív?

Nemecká spoločnosť je mimoriadne opatrná. Silné postavenie v nej majú zelení. Ale nezabúdajme, že nielen v Nemecku je vnímanie GMO ovplyvnené tým, ako ho prezentujú médiá. Nazdávam sa, že možno príde teraz k istému upokojeniu situácie. Nemyslím si, že by celý proces produkcie GMO osív bol zastavený.

Prečo?

Už sú spracované štúdie, ktoré sa zaoberajú tým, čo by spôsobil zákaz GMO. Mnohé krajiny by sa ocitli v produkcii potravín v neriešiteľnej situácii. Podľa týchto analýz by to prinieslo viac škody ako úžitku. Svet je neuveriteľne poprepájaný, to najlepšie ukazuje aj aktuálna colná vojna. Preto sa budú hľadať kompromisy a jeden z nich sa zrejme rodí aj v otázke GMO. Ľudia musia byť pripravení na nové prevratné technológie, ktoré onedlho nastúpia.

Nepochybne súvisia s genetikou.

Nemýlite sa. Nepotešilo by ma, keby sa o nich hovorilo ako o zlých, pretože im nerozumieme. Je tu napríklad gene drive technology, čo je masívne šírenie génu zodpovedného za produkciu enzymatických procesov. Veda bude s dedičnosťou pracovať, nemôžeme sa teraz upnúť len na to, čo je teraz . Určite to nie je konečný stav, vývoj vďaka vede ide ďalej. Predpokladám však, že nastane v diskusii o nových technológiách zmierlivejší tón.

Podčiarknuté a zrátané: Považujete prípadný zvýšený dovoz americkej sóje za racionálny kompromis zo strany EÚ?

Z odborného hľadiska áno, hoci pohľad verejnosti nebude jednoznačný. Spoločnosť bude v tejto otázke zrejme polarizovaná. Dôležité je venovať pozornosť odbornému poznaniu, vysvetľovaniu a diskusiám o tom, kam sa uberá spoločnosť a súčasná výroba potravín.

 

Jozef Sedlák, Pravda 27.07.2018 12:00

Späť