Poľovník a príroda v apríli

vložil: Jozef Polák počet komentáov: 0

História ľudského rodu je históriou obhospodaro- vania prírodných zdrojov. Medzi dary, ktoré ľudom príroda poskytovala, mali vždy významné postave- nie lesy, lúky, polia, vodné plochy a v neposlednom rade aj voľne žijúca zver.

V apríli sa zvyčajne končí odveký súboj jari so zimou. Mrazivé dni či noci sa vyskytujú veľmi sporadicky. Les postupne začína ladiť svoje farby do rôznych odtieňov zelenej. Stromy nielen v lese, ale aj v záhradách začínajú rašiť a kvitnúť, zo zeme sa predierajú výhonky tráv, rôznych bylín a postupne začínajú kvitnúť. Ožívať začínajú rôzne druhy hmyzu, či už z pohľadu človeka užitočného, alebo aj nepríjemného. Aj na lesnej, voľne žijúcej zveri badáme zmeny v jej správaní a konaní. Dochádza k výmene zimnej srsti za letnú, u parohatej zveri stále prebieha zhadzovanie parožia a u starších jedincov začína rast nového. Samice muflóna privádzajú na svet potomstvo, malé muflónčatá. Z vtákov spomenieme zásnubné lety sluky lesnej, tok a hniezdenie jarabice poľnej, bažanta poľovného, ale aj rôznych druhov našej fauny, hlavne spevavcov. V poľovníckych revíroch poľovníci čistia okolie krmelcov, násypcov a ďalších poľovníckych zariadení. Po zimnom prikrmovaní odstraňujú zvyšky krmiva a dezinfikujú okolie týchto zariadení. Zveri podávajú, doplňujú v soliskách zásoby soli, ktorá veľmi blahodarne pôsobí pri prechode zo suchého krmiva na zelenú hmotu. Aj študenti našej univerzity, ktorí navštevujú predmet poľovníctvo sa v revíri SPU Nitra v lokalite Dvorčany spolu so zamestnancami Katedry hydinárstva a malých hospodárskych zvierat FAPZ podieľajú na tejto práci. Veľmi dôležitou činnosťou je aj ochrana proti skupinám návštevníkov lesa, ktorí neberú ohľad na zver.

Rád by som na tomto mieste citoval slová doc. Ing. Pavla Hella, CSc., nestora slovenského poľovníctva, vynikajúceho odborníka a človeka, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami. „Podľa môjho názoru sa s otázkou, či sa niekto cíti byť oprávnený rozhodovať o živote a smrti nejakého jedinca, musí vysporiadať každý sám. Isté však je, že ten, kto sa nad touto otázkou nikdy nezamýšľal, nie je dobrým poľovníkom, ale len obyčajným, bezcitným lovcom. Výkon práva poľovníctva by podľa môjho názoru mal byť okrem iného aj meditáciou. Poľovník má prírodu nielen poznať a ovládať jej zákonitosti, ale mal by sa nad nimi aj čo najhlbšie zamýšľať. Porozmýšľať o živote, smrti, o výmenách generácií, o ľudstve, našej planéte, o svojom živote, príbuzných a priateľoch i o tom, čo ešte chce v živote dosiahnuť, aké má plány a predsavzatia a čo by mal ešte urobiť v prospech zveri, poľovníctva a svojho revíru.“ Všetky zvieratá a rastliny sú súčasťou tvorstva a človeku boli od Všemohúceho len zverené. Preto sa my lovci, poľovníci, s nimi stretávame s úctou, lebo starostlivosť o zver znamená veľkú zodpovednosť. Rád používam myšlienku, že láska sa nevyznáva, ale koná. Nielen vo vzťahoch medzi ľuďmi, ale aj vo vzťahu k našej prírode. Keď sa budeme držať týchto zásad je veľký predpoklad, že našu prírodu odovzdáme svojim potomkom v ešte lepšom stave, ako je teraz.

 
 
                                                                                                                       doc. Ing. Jozef Gašparík, CSc.

Späť