NA SLOVÍČKO: s Róbertom TOMANOM

vložil: Jozef Polák

Pán profesor, v čom je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?

V jej pestrosti. Je to práca v prostredí, ktoré sa neustále mení a ponúka rôzne činnosti. Nejde o monotónnu prácu a okrem pedagogickej činnosti je súčasťou aj veda a tieto oblasti poskytujú veľký priestor na tvorivosť. Práca s mladými ľuďmi, so študentami, ma baví. Človek si pri tom neuvedomuje plynutie času, a tak sa cíti byť stále mladý :-). Študenti prinášajú do bežného života veľa podnetov, pretože prichádzajú z rôznych končín, majú rôzny pohľad na svet, majú otázky, a to je to, čo udržuje určité napätie pri práci s nimi. Možnosť odovzdať im svoje poznatky, skúsenosti a vedomosti je jedným z motívov, prečo túto prácu robím a prečo ma zaujíma. Naopak, pozitívna odozva zo strany študentov, je hnacím motorom pre ďalšiu činnosť.

Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov mimo vášho odboru?

Od svojich vedeckých začiatkov, keď som ako študent 1. ročníka, vtedy ešte VŠP, nastúpil na Katedru fyziológie, anatómie a prevencie chorôb HZ ako pomocná vedecká sila a podieľal sa na výskume katedry, sa zaoberám problémami najmä v oblasti toxikológie. Hlavnou líniou mojej vedeckej práce je vplyv toxických látok v oblasti plodnosti zvierat i ľudí, ale skúmam vplyvy rôznych látok aj na iné funkcie a systémy živočíšneho organizmu. So vznikom študijného programu orientovaného na výživu ľudí, sa moje vedecké zameranie rozšírilo aj v oblasti toxikológie vo výžive. Snažíme sa poukazovať na riziká v potravovom reťazci v súvislosti so znečistením prostredia a následnými poruchami zdravia. Okrem negatívnych účinkov rôznych xenobiotík skúmame aj možnosti, ako týmto účinkom zabrániť, alebo ich obmedziť. Jedná sa najmä o rôzne prirodzené látky, prírodné produkty. Vzhľadom na to, že už dlhú dobu riadim schválené pokusné zariadenie, máme podmienky na to, aby sme realizovali experimenty, kde tieto účinky zisťujeme a overujeme.

Ako veda obohacuje váš život?

Veda prináša veľa otázok. Snažiť sa nájsť na ne odpovede prináša do života určité vzrušenie. A opäť sme pri pestrosti. Nemám rád monotónnu prácu, preto veda výrazne obohacuje môj život. Existuje veľa ciest, ktorými sa pri skúmaní tajomstiev života možno vydať. Existuje veľa výziev, treba si vybrať tie, ktoré vás naplnia. Množstvo poznatkov, ktoré som vďaka pôsobení na poli vedy nadobudol, využívam aj vo svojom súkromnom živote. No a prostredníctvom vedy mám možnosť stretnúť významné vedecké osobnosti a spoznať prístupy a metódy aj v iných končinách sveta, či už cez spoluprácu so zahraničnými univerzitami, pracoviskami, alebo na odborných podujatiach.

O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie vzdelávania a vedeckého výskumu?

V súčasnosti je to veľmi ťažké, v podstate nereálne. Možno postavím otázku trochu inak. Nie, čo by univerzita mala robiť, ale čo by mala mať možnosť robiť. V prvom rade by mala mať možnosť vyberať. Vyberať kvalitných študentov, ktorí sú schopní zvládnuť náročné vysokoškolské štúdium. Myslím, že na univerzite je dostatok kvalitných učiteľov, vedcov, ktorí sú schopní a ochotní poskytnúť špičkové vedomosti a informácie a pripraviť kvalitných nových odborníkov. Možno však niektorým chýba väčšia motivácia a možno mnohí preto upadajú do rutiny. Preto by univerzita mala hľadať spôsoby, ako týchto zamestnancov motivovať pre skvalitnenie ich pedagogicko-výskumného pôsobenia. Bez dostatku financií však nič nové nevymyslí. Inštitúcia závisí od spoločenskej potreby a aj keď je naša univerzita na Slovensku vzhľadom na svoje zameranie unikátna, postavenie poľnohospodárstva, žiaľ, nepodporuje jej rozvoj. Podľa môjho názoru, univerzita má snahu skvalitňovať vzdelávanie a výskum, inovujú sa niektoré pracoviská, budujú nové. Opäť však – je to spojené s financovaním vysokého školstva, ktoré je obmedzené. S nedostatočným financovaním sú spojené aj nedostatky v kvalite priestorov či už učební alebo laboratórií. Niektoré sú zastarané, nemoderné, a to je tiež jeden z momentov, ktoré „vyháňajú“ najmä schopných študentov, často už na začiatku štúdia, z našich lavíc. No a v prostredí, ktoré nemotivuje študenta študovať, stráca učiteľ motiváciu učiť. Platí to však aj opačne.

Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?

To je ťažká otázka. Nevnímam život v podobe míľnikov, ale ako kontinuálny dej. Každý okamih je dôležitý. Človeku do cesty prichádzajú pozitívne a rovnako aj negatívne podnety a zážitky. Nikdy som sa nezamýšľal nad tým, či ten alebo iný moment v živote je hlavným alebo dôležitejším, ako tie ostatné. Ale predsa, ak by som sa mal zamyslieť nad niečím, čo významnejšie vyčnieva v mojom živote, tak by to bolo narodenie dcérky. Narodením dieťaťa sa väčšinou začína etapa života, keď už nič nie je tak, ako predtým. Preto toto považujem za výrazný bod v mojom živote. A nemenil by som.

 

toman

"Existuje veľa ciest, ktorými sa pri skúmaní tajomstiev života možno vydať. Existuje veľa výziev, treba si vybrať tie, ktoré vás naplnia", hovorí prof. Toman

Späť